História a tradícia

Nepálená hlina je používaná na stavbu obydlí od počiatku ľudskej civilizácie. Jej ľahká dostupnosť a všestranosť použitia z nej urobili najpoužívanejší stavebný materiál. Je možné ju kombinovať s inými prírodnými materiálmi, napr. s drevom, prútím, slamou, kameňom. Počas tisícročí sa používala v rôznych častiach sveta. Svedčia o tom nálezy z Mezopotámie, Egypta, Sýrie a iných území. Mnohé slávne stavby sú postavené z nepálenej hliny. Niektoré egyptské pyramídy, indiánske pyramídy, babylonská veža ako aj väčšina čínskeho múru boli postavené z tejto jednoduchej a zároveň výnimočnej suroviny. Taktiež Gréci a Rimania v čase najväčšieho rozmachu používali hlinu na výstavbu obydlí ako aj verejných stavieb. Stavbu stien z hliny spomína aj rímsky architekt Vitruvius v 2. polovici 1. storočia pred naším letopočtom. Zem je považovaná spolu s vodou za základ života. Podľa biblie bol Adam (čo znamená v hebrejčine hlina) stvorený z hliny.

Hlina je stále najpoužívanejším stavebným materiálom vo svetovom meradle. Podľa údajov OSN, 1/3 svetovej populácie žije v hlinených príbytkoch. V mnohých krajinách Ázie a Afriky nájdeme mnoho veľkých hlinených miest. V Maroku, v Alžírsku, v Avganistane, na Arabskom poloostrove sa hlina stále bežne používa. V Indii je hlina stále najrozšírenejším stavebným materiálom. Architektúru z nepálenej hliny nachádzame v rôznych klimatických, kultúrnych a sociálnych podmienkach, čo sa odráža na rôznorodosti foriem a typov stavieb ako aj na množstve používaných technológií.

Zaujímavou oblasťou, kde má hlinená architektúra svoje miesto už celé stáročia, je južná časť USA, hlavne Kalifornia, Arizona a Nové Mexiko. Spája sa tu tradičná indiánska architektúra so španielskym vplyvom. Vývoj tu prebiehal bez prerušenia, takže tradičná architektúra sa plynule vyvíjala k modernej. Takmer celé hlavné mesto Nového Mexika - Santa Fe je postavené z nepálenej hliny. Hlinené domy sú tu skôr považované za luxus a sú oceňované ich ekologické vlastnosti.

V Európe bola nepálená hlina bežným stavebným materiálom až do 1. svetovej vojny. Bohužiaľ, vytlačili ju iné, nové stavebné materiály, ktoré sa jej však nevyrovnajú ekologickou kvalitou. V minulosti sa používala v chudobnejších oblastiach a v obdobiach nedostatku iných stavebných materiálov. Hojné použitie hliny nachádzame tiež na južnej a strednej Morave, v Rakúsku, v Maďarsku ako aj na Ukrajne. Aj v súčastnosti nájdeme v Európe hlinenú zástavbu, ktorá úspešne uspokojuje potreby jej obyvateľov. Vyskytuje sa v slnečnom Španielsku a Francúzsku, ako aj v Nemecku, vo Veľkej Británii, Dánsku aj v Škandinávii. V niektorých okresoch Francúzska v okolí Lyonu je približne štvrtina súčastnej zástavby postavená z hliny.

U nás sa hlina používala hlavne v nížinách západného, južného a východného Slovenska, väčšinou vo forme masívneho hlineného domu. V týchto oblastiach je najvyšší výskyt zemín s prijateľným zložením. Z hliny sa stavali obytné domy, hospodárske budovy - stajne, stodoly, sýpky atď. Začiatkom 20.storočia bola hlina na Slovensku ešte významným stavebným materiálom. Steny sa zhotovovali troma rôznymi spôsobmi – murovaním z nepálených tehál alebo váľkov, ubíjaním do debnenia a nakladaním. Aj v iných oblastiach Slovenska však náchádzame domy s použitím nepálenej hliny. Často sa používala ako spojovací materiál pri kamenných stavbách a výplňový materiál pri drevených a prútených konštrukciách. Tiež sa využívala vo forme zásypu ako tepelná izolácia drevených stropov obytných miestností. Omietky z hliny boli používané na hlinené, drevené a kamené konštrukcie. Dnes sa nepálená hlina u nás využíva veľmi sporadicky.